utorok, 11 augusta

Aký procesor si zakúpiť a na čo sa pri výbere zamerať?

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Procesor je mozgom počítačovej zostavy. Tiež známy pod skratkou CPU (Central Processing Unit), procesor je centrálna procesorová jednotka zodpovedná za hlavné výpočty ako aj komunikáciu medzi jednotlivými komponentmi, ktoré sú prepojené matičnou doskou. Procesor je prakticky malým elektronickým obvodom, ktorý vykonáva rôzne logické, aritmetické, vstupno-výstupné a iné operácie. Systémový radič (tiež známy ako severný mostík) tieto výpočty a iné signály z procesora ale aj iných komponentov sprostredkúva, vďaka čomu sa premosťuje komunikáciu medzi komponentmi.

Intel

Trh počítačových procesorov bol kedysi delený medzi dvoma gigantmi, a to takmer rovnomerne. Bol to práve Intel, ktorý mal vo väčšine prípadoch navrch. Jedná sa o americkú spoločnosť, ktorá neustále prichádzala s novými technológiami a architektúrami procesorov, ktoré dokázali AMD vytlačiť z trhu až takmer do zabudnutia. V dnešnej dobe poskytuje nasledovné rady procesorov:

Pentium

Procesor najlacnejších zostáv, poskytuje pomerne vysoký výkon na jedno jadro, no nie je určený na náročné úlohy, jeho duálne jadrá (hoci niektoré modely obsahujú aj štyri jadrá či štyri vlákna) zato bežia na vysokej frekvencii.

i3

Procesor určený pre low až mid-end zostavy, rozpočtový i3 procesor s jeho duálnymi jadrami (a v niektorých prípadoch so 4 vláknami) poskytuje akceptovateľný výkon a môže zvládnuť aj vyššiu záťaž, no rátajte s nedostatkom výkonu v prípade náročných aplikácií a hier.

i5

Procesor strednej triedy, predstavuje zlatý stred vo výkone a počte jadier, najčastejšie sa jedná o štvorjadrový procesor s rovnakým počtom vlákien, vyššie rady i5 poskytujú dvojnásobok vlákien; výkon vyšších „i5iek“ postačuje aj na rozbehnutie tých najnovších hier.

i7

Procesor donedávna najvyššej rady, poskytuje extrémny výkon a zvládne aj tie najnáročnejšie hry na ultra nastaveniach, so svojimi šiestimi jadrami a v niektorých prípadoch aj dvojnásobkom vlákien je táto rada skvelou voľbou pre renderovacie a pracovné stanice vo všeobecnosti.

i9

Nová rada od spoločnosti Intel, poskytuje ešte vyšší výkon než i7, obvykle prichádza so zdvojnásobenými vláknami a vyššími frekvenciami, a to v osemjadrovom prevedení.

AMD

AMD bolo kedysi vážnym konkurentom pre Intel, avšak kvôli nedostatkom v inováciách ho Intel takmer úplne vytlačil z trhu a ani odkúpenie spoločnosti ATi, ktorá vyrábala legendárne grafické karty, nepomohlo. Posledné roky sa však AMD snažilo presadiť naspäť na trh procesorov, a tento rok zasadilo Intelu poriadny úder v podobe novej generácie Ryzen procesorov, ktoré dokázali Intel procesory nielenže výkonnostne dobehnúť, no v niektorých prípadoch ho predbehli, k tomu poskytujú ešte vyššie číslo jadier či vlákien, a to ešte za nižšiu cenu. To všetko je zasadené na novej 7 nm architektúre, ktorú Intel ešte nedosiahol. AMD tak v tomto roku výrazne odkrojil z monopolnej torty Intelu a začína sa stávať „trendsetterom“. 

Medzi najnovšie AMD procesory (rada Zen 2) patria:

Ryzen 3

Najlacnejšia rada najnovších AMD procesorov, poskytuje nie dve no štyri jadrá, integrovanú grafikuvysoké základné frekvencie.

Ryzen 5

Ryzen 5 je odpoveďou AMD na Intel i5 a odpoveď AMD trafila priamo do čierneho, „5-ka“ poskytuje procesory so 4 či dokonca 6 jadrami a v každom prípade sa jedná o zdvojnásobené vlákna, v praxi to znamená, že štvorjadrový má 8 vlákienšesťjadrový má 12 vlákien, k tomu sa základné takty týchto procesorov pohybujú v priemere okolo 3,6 GHz, pri záťaži môžu byť automaticky „boostnuté“ cez 4 GHz.

Ryzen 7

S 8 jadrami a 16-timi vláknami na vysokých frekvenciách, Ryzen 7 je odpoveďou AMD na Intel i7, k tomu má možnosť automatického pretaktovania na ešte vyššie frekvencie, a to za výrazne nižšiu cenu v porovnaní s i7, ku ktorej sa Intel zrejme nedokáže priblížiť.

Ryzen 9

Táto rada Ryzen procesorov je vytvorená pre tie najvýkonnejšie zostavy osobných počítačov, poskytuje procesory so 16 jadrami a 32 vláknami, sú skvelé aj pre pracovné stanice; cena zodpovedá výkonu, a preto sa cenovo pohybujú výrazne vyššie, než procesory rady Ryzen 7.

Ryzen Threadripper

Absolútna špička terajších procesorov určených pre spotrebiteľov, poskytuje až 32 jadier a 64 vlákien, určená je najmä pre pracovné stanice.

Parametre

Socket (Pätica)

Socket je zásuvka matičnej dosky, do ktorej sa zapája procesor pre napájanie a vysielanie dát. Každý výrobca procesorov má svoje špecifické sockety, kvôli čomu nie je AMD procesor kompatibilný s matičnou doskou určenou pre Intel procesory. Zároveň sa vytvárajú nové sockety s novými radami procesorov, a tak nebude možné nainštalovať novú radu procesorov do socketu, určeného pre výrazne staršie procesory.

Príklad z praxe: i9-9960x nie je možné nainštalovať na matičnú dosku, ktorú ste si kúpili pre i7-6700k, nakoľko procesor i9 je kompatibilný so socketom LGA 2066, zatiaľ čo matičná doska by v tomto prípade obsahovala socket LGA 1151. 

Pre kompatibilitu procesora s matičnou doskou musí označenie socketa na matičnej doske zodpovedať označeniu socketa na procesore.

Frekvencia (GHz)

Tiež známa pod menej využívaným názvom kmitočet‚ takt alebo anglickým clockrate, frekvencia udáva počet kmitov (výpočtov) za sekundu. Základnou jednotkou je Hz, hoci v prípade procesorov sa kvôli ich vysokému výkonu ustálila jednotka GHz.

Jednoducho povedané, čím vyššie číslo, tým vyššiu výpočtovú kapacitu má procesor a je schopnejší vypočítavať náročnejšie operácie. Do hry však vstupuje druhý faktor zvaný IPC, o ktorom píšeme nižšie.

Maximálna frekvencia

Maximálna frekvencia určuje, akú maximálnu hodnotu môže procesor dosiahnuť pri maximálnom vyťažení. Inými slovami, je to hranica výkonu procesora. Pri niektorých modeloch je vďaka vbudovaným technológiám či šikovnosti používateľa procesor schopný meniť maximálnu frekvenciu, čím získava vyšší výkon, no zároveň bude vyžadovať vyšší odber energie a napätie. 

IPC (Instructions per Clock)

IPC, teda „inštrukcie na jeden takt“, je ukazovateľ výpočtovej efektívnosti procesora danej architektúry. Vďaka tomu môže procesor s nižšou frekvenciou vypočítať väčší objem dát za sekundu, než procesor s vyššou frekvenciou no nižším ukazovateľom IPC.

Neslávne známymi procesormi s nízkym indexom IPC, no vysokou frekvenciou, sú staré AMD procesory založené na „Bulldozer“ architektúre (menovite procesory rady FX), ktoré napriek ich vysokému počtu jadier a vysokej frekvencii nedokázali vo výkone prekonať Intel procesory s nižšími frekvenciami a nižším počtom jadier, a to ani v teste jedného jadra či v teste všetkých jadier naraz.

 

TDP

Pozor, TDP nie je ukazovateľ spotreby procesora, no poukazuje na produkciu tepla pri záťaži. Toto vyprodukované teplo je teda vedľajší produkt a vo všeobecnosti ho využívajú ľudia na to, aby zistili, ako výkonný chladič je potrebné zakúpiť. Čím menšie TDP, tým menej tepla procesor vydáva pri chode a tým tichší bude chladič.

Architektúra (nm)

Architektúra procesorov, určovaná v nanometroch, je ukazovateľ toho, na akej škále sú rozložené tranzistory procesora. Zjednodušene to v praxi znamená vyššiu efektívnosť výpočtov, nižšiu spotrebu, vyššie možné takty pri nižších nárokoch a pod. V súčasnosti sa procesory pohybujú na 14 nm++ (Intel) a 7 nm (AMD). Čím nižšie číslo, tým je z technologického hľadiska procesor pokročilejší.

Automatické pretaktovanie

Existujú procesory, ktoré sa pri ľahšom zaťažení automaticky pretaktujú, vďaka čomu používateľ získa vyšší výkon. Hoci sa jedná o len mierne navýšenie, dokáže to výraznejšie ovplyvniť plynulosť hry, ktorá je výkonom škrtená.

Intel si túto funkciu zaregistroval pod názvom „Turbo Boost Technology“. Procesor monitoruje svoj stav a na základe podmienok sa rozhoduje, či maximálnu frekvenciu zvýši.

V prípade starších AMD procesorov sa jedná o „Turbo Core“. Tie novšie využívajú rad algoritmov: „Precision Boost“ (PB), „Precision Boost Overdrive“ (PBO) a k tomu ešte XFR. Procesor sa na základe týchto algoritmov a stavu procesora v danom momente rozhoduje, o koľko sa má frekvencia procesora zvýšiť. Rozdiely týchto algoritmov sú najmä v podmienkach, na základe ktorých sa algoritmus rozhoduje zvýšiť frekvenciu. 

Integrovaná grafická jednotka (Integrated GPU)

Integrovaná grafická jednotka je súčasťou procesora zodpovedná za vykresľovanie obrázkov. Táto grafická jednotka sa nachádza výlučne na procesore, čo znamená, že laptop či počítač dokáže fungovať aj bez grafickej karty.

Tieto jednotky nie sú určené na hranie, sú určené najmä ako doplnkový hardvér, vďaka ktorému je možné znížiť náklady na výrobu a následne aj predajnú cenu.

Multithreading

Multithreading je schopnosť procesora využiť viac vlákien (angl. threads), teda logických jadier, na paralelné spracúvanie rôznych úloh. Vďaka tejto technológii je procesor neustále využívaný, čo sa v praxi prejaví v rýchlosti vypočítania úloh. Nejedná sa však o využívanie skutočných, fyzických jadier. Po výkonnostnej stránke, procesor so 4 jadrami a 8 vláknami bude výkonnejší, než procesor s rovnakým počtom jadier no 4 vláknami. Avšak výkonnostne nebude rovný procesoru s 8 jadrami a 8 vláknami.

Procesory obsahujúce viacero vlákien dokážu teda využiť funkciu multithreadingu na výpočtovú výpomoc, čím dosahujú vyšší výkon, a to urýchlením výpočtových operácií, znížením odozvy systému a pod.

Hyper-threading (HT)

Hyper-threading je technológia vytvorená spoločnosťou Intel, umožňuje procesoru rozdeliť sa do virtuálnych jadier. Jadro následne operačnému systému oznamuje, že si prácu dokáže rozložiť na dve časti, ktoré spracuje paralelne. Operačný systém mu v tom vyhovie a rozdelí úlohy pre 2 rôzne jadrá, hoci tieto jadrá v skutočnosti neexistujú. Výsledok je teda veľmi podobný tomu pri technológii multithreadingu, a to skrátená čakacia dobaplynulejšie vypočítavanie úloh z programov, určených pre procesory s vyšším počtom vlákien.

Pretaktovanie a otvorený násobič

Pretaktovanie je proces zvýšenia výpočtovej sily procesora, čo sa dosahuje manipuláciou údajov procesora či už za pomoci programy tretích strán alebo priamo v BIOS-e. Výsledkom môže byť výrazne zvýšený výkon za cenu vyššej spotrebyvyššieho množstva generovaného tepla. Je teda potrebné brať ohľad na zvýšené energetické nároky procesora ako aj dostatočne výkonné chladenie.

Otvorený násobič poukazuje na to, či procesor je možné pretaktovať ešte vyššie, než dokážete dosiahnuť štandardnou metódou. Nemusí sa teda jednať o výrazne navýšenia. Tento násobič teda v konečnom vzorci výslednej frekvencie vystupuje ako násobič základných taktov.

TIP: Po takýchto zásahoch bude nutné monitorovať stabilnosť procesora, aby nedošlo k jeho trvalému poškodeniu. Na jeho prípadnú stabilizáciu je potrebné postupne mierne zvyšovať napätie.

Zdieľať.

About Author

Redakcia Shopcentrum

Našou úlohou je Vám pomôcť so správnym výberom produktu, ktorý sa chystáte zakúpiť. Hľadáme a testujeme najlepšie produkty aby sme Vám uľahčili nákupný proces. Prinášame vám aj tipy a triky k nákupom a aktuálne nákupné trendy.

Zanechať komentár