Hoci je aktuálne doba prenosných počítačov, stále existuje viacero dôvodov, prečo si radšej poskladať stolný počítač. Tým najvýznamnejším je fakt, že kúpou desktopových komponentov môžete získať omnoho viac výkonu za menej peňazí v porovnaní s laptopmi alebo inými riešeniami. Ešte viac to platí v prípade, ak je pre vás dôležitá práve grafická karta. Väčšina notebookov totiž beží na integrovanej v procesore. Pre bežného užívateľa však môže byť náročné zorientovať sa na trhu a vybrať optimálne riešenie. Práve preto sme sa rozhodli pripraviť článok, ktorý odpovie na všetky vaše otázky ohľadom grafických kariet a zároveň vám pomôže s výberom.
Ešte predtým, než sa vrhneme na porovnávanie jednotlivých modelov, sa pozrime na terminológiu, ktorá sa u grafických kariet používa. Pomôže vám to nielen pochopiť význam jednotlivých vlastností v liste špecifikácií, ale následne budete vedieť aj lepšie zhodnotiť, akú grafickú kartu sami potrebujete a čo je pre vás naopak nepodstatné.
Kľúčové parametre u grafických kariet
U grafických kariet je dnes podobná situácia ako u procesorov. Zatiaľ čo v minulosti bol kľúčový takt, dnes už na ňom záleží len v prípade, že porovnávame dve grafiky s rovnakým čipom. Práve čip hrá totiž v každej karte prvé husle a je najdôležitejším pre určenie celkového výkonu. Preto platí, že ak chcete viac výkonu, berte kartu s lepším čipom. V hrách sa výkonnejší čip premietne najmä na vyššej snímkovacej frekvencií, zatiaľ čo v profesionálnych programoch môže urýchliť rendering videa alebo náročnej scény, samozrejme za predpokladu, že program využíva knižnice pracujúce s výkonom GPU.
Pretaktovanie, teda zvyšovanie prednastavených frekvencií, žije aj v roku 2019. Vďaka nemu môžu skúsenejší užívatelia dostať z čipu ešte o pár percent navyše. Prináša to však so sebou aj určité riziká. Dôležitým faktorom je najmä kvalitný zdroj a v neposlednom rade chladič. Na mierne pretaktovanie síce stačí natívny chladič dodávaný s kartou, avšak ak to myslíte s taktovaním vážne a plánujete kúpiť hodnotnejšiu grafiku, ktorú nechcete poškodiť, mali by ste pre ňu opatriť vodné chladenie. Vystavovanie čipu dlhodobo vysokým teplotám môže nakoniec poškodiť PCB spoj a grafická karta odíde do kremíkového neba.
Ak ani po dôkladnom hľadaní medzi špičkou high-end kariet nenájdete to, čo potrebujete, môžete do svojej zostavy zapojiť aj viacero grafík súčasne. U Nvidie sa táto technológia volá SLI, zatiaľ čo konkurenčné AMD používa označenie CrossFire. Trik spočíva v tom, že zapojíte do podporovanej dosky (viacero PciE x16 slotov) niekoľko kompatibilných grafických kariet súčasne a prepojíte ich daným rozhraním. Tie následne komunikujú a na výpočtových úlohách pracujú spoločne. Pre toto riešenie nájdu uplatnenie najmä profesionáli alebo nadšenci z radov hráčov, ktorí potrebujú mať naraz pripojených viacero 4K monitorov.
Pamäť grafickej karty
Podobne to platí aj s frekvenciou pamätí – výrobcovia kariet ich väčšinou prispôsobia danému čipu a majiteľ preto nemusí riešiť, na akej frekvencii pamäte pracujú. Ak však ide o veľkosť pamäte, situácia je o niečo odlišná. U väčšiny pokročilých grafických kariet totiž platí, že sa dajú kúpiť vo viacerých (väčšinou dvoch) pamäťových konfiguráciách. Čip potrebuje miesto, kam si môže uložiť veľmi rýchlo dostupné grafické dáta, napríklad o scéne a textúrach. Potrebná kapacita potom závisí primárne od rozlíšenia, pre ktoré sa scéna rendruje. Veľkosť pamäte je tak veľmi dôležitá práve pre hráčov. Aktuálne platí, že najnovším titulom bohato stačí 4GB grafickej pamäte za predpokladu, že hráte vo fullHD (1080p) rozlíšení. Pre 1440p (2K) je lepšie siahnuť po variante so 6GB a viac a ak patríte medzi najnáročnejších a plánujete si vychutnávať čo najlepší 4K zážitok, mali by ste siahnuť po karte s 8GB pamäťou. Zariadenia na virtuálnu realitu ako Oculus Rift či HTC Vive aktuálne disponujú 2K displejmi, avšak v tomto prípade je dôležitá vysoká snímkovacia frekvencia. V tomto prípade tak odporúčame siahnuť minimálne po 6GB pamäti, avšak s výkonným čipom.
Výbava portov
Pre nenáročných užívateľov odpadá riešenie portovej výbavy, keďže každý ne-archaický monitor disponuje aspoň jedným HDMI vstupom. Ak však vlastníte monitor s vyššou frekvenciou ako 60Hz a plánujete to využiť naplno, napríklad v FPS hrách, potom by ste mali skontrolovať, či má daná grafika potrebné konektory. Pre hranie v 2K na frekvencii 144Hz budete potrebovať DisplayPort 1.2 a pre výstup 4K obrazu pri rovnakej frekvencii DisplayPort 1.3. Ak ide o HDMI, podobné vlastnosti dosahuje až verzia 2.1. Pri set-upoch s viacerými monitormi vyberte kartu so samostatným portom pre každý monitor. Pripájanie cez rôzne alternatívne redukcie totiž zvyčajne znižuje kvalitu a snímkovaciu frekvenciu prenášaného obrazu.
AMD Eyefinity
Hoci systém Windows natívne podporuje prácu s viacerými obrazovkami súčasne, AMD má technológiu, ktorá to posúva na novú úroveň. Eyefinity sa stará o lepší zážitok tým, že kompenzuje rozdiely vo vykresľovaní veľkosti prvkov, ktoré môžu byť spôsobené rozličným rozlíšením obrazoviek. Hráčom navyše zlepší zážitok z používania viacerých monitorov. Vykresľovanie obrazu sa neposúva o šírku rámika a medzera v obraze pôsobí prirodzenejším dojmom.
Značka a výrobca
Ako už bolo spomenuté, na každej grafickej karte je najdôležitejší typ čipu. Z tohto hľadiska aktuálne existujú dvaja výrobcovia, a to AMD a Nvidia. Na výrobe grafických kariet ako takých sa však podieľajú aj ďalšie spoločnosti ako Asus, MSI, GIGABYTE, ASROCK a ďalší, ktorí sa starajú o sprostredkovanie ostatných komponentov ako plošného spoja, kontrolnej elektroniky a systému chladenia. Čipovo tie isté karty sa tak môžu líšiť v niektorých parametroch podľa toho, ktorý výrobca ich vyrobil.
Jedným z najvýznamnejších rozdielov je práve chladenie. Nízke pracovné teploty u kariet zabezpečia dlhšiu životnosť a ak budete grafiku dlhodobo zaťažovať a využívať veľmi intenzívne, nedostatočné chladenie by mohlo spôsobiť frame-dropy v hrách či nechcené zníženie výkonu počas používania náročných aplikácií. V takomto prípade by ste mali siahnuť po väčšej karte s viacerými ventilátormi a dobrým chladením. Pred kúpou si odporúčame pozrieť testy konkrétnej karty, nielen daného čipu, aby ste vedeli, ako obstojí napríklad pri porovnaní s referenčnými modelmi.
Systém chladenia do značnej miery ovplyvní aj fyzickú veľkosť, čo sa odrazí na výsledných rozmeroch. Ak máte poriadnu skriňu, potom to určite nebude problém. V prípade kompaktnejších zostáv si však dopredu určite overte, či sa vami vyhliadnutá grafická karta vôbec zmestí do vášho počítača. Nezabudnite pritom myslieť aj na airflow v skrinke – medzi chladičom a ďalším komponentom by malo zostať miesto na odvedenie horúceho vzduchu.
Nie je prekvapením, že všetky grafické karty sa na matičnej doske zapájajú do slotu PCIExpress x16. Tie výkonnejšie, spravidla herné a profesionálne, však potrebujú výrazne viac energie, ako im dokáže dodať tento socket, takže sa pripájajú ešte aj do zdroja. Pri každej karte je vždy uvedené, aké napájanie vyžaduje – môžu to byť jeden alebo dva šesťpinové alebo osempinové konektory. V prípade, že máte modulárny zdroj, jednoducho dokúpte potrebnú kabeláž spolu s kartou alebo sa pozrite, či nie je v balení. Hlavne majitelia starších zostáv by si však mali skontrolovať zdroj, či má požadovaný výkon na napájanie karty a či sú z neho vyvedené potrebné konektory. Bez ich pripojenia sa karta buď nezapne vôbec, alebo len v režime s obmedzeným výkonom. Pre fanúšikov taktovania potom platí, že ak majú na výber, mali by siahnuť po karte s väčším množstvom pinov zo zdroja.
Pozor na bottleneck
Pre skúsených PC builderov je pojem bottleneck už dobre známy a ak patríte k nim, môžete rovno pokračovať s čítaním v ďalšom odseku. K danému javu dochádza v prípade, že váš procesor zaostáva za grafickou kartou. Je potrebné si uvedomiť, že dáta z danej aplikácie ešte pred vstupom do grafickej karty musí spracovať CPU. Ak je príliš pomalý, grafika spracúva dáta rýchlejšie ako stíha procesor dodávať nové, a preto ako najslabší článok spomaľuje fungovanie celého systému. Nakoniec to vedie k tomu, že hra funguje vo vysokom rozlíšení, ale s nízkym frameratom (snímkovacou frekvenciou). Preto je dôležité klásť dôraz aj na vyváženosť zostavy – počítač bude len tak rýchly ako jeho najslabší článok.
Ako vybrať multimediálnu grafiku
Multimediálne grafické karty spadajú do najnižšej výkonnostnej kategórie. Boli navrhnuté primárne na prácu s dokumentami, browsovanie na internete a v neposlednom rade aj prehrávanie videí. Hoci väčšina z nich zvládne aj staré hry, aktuálne tituly na nich nespustíte a na hranie sa rozhodne nehodia. V prvom rade by ste si však mali položiť otázku, či vôbec potrebujete multimediálnu grafickú kartu. Ak skladáte novú zostavu v roku 2019, na takéto použitie vám bude stačiť aj grafika integrovaná v procesore. Táto sekcia je preto venovaná najmä majiteľom starších počítačov, ktorým ich grafika odišla alebo potrebujú lepšiu, prípadne tým, ktorí skladajú low-end PC a grafický výkon poskytnutý procesorom im na prácu nestačí.
Dobrým základom je v tomto prípade Nvidia GeForce GT 730 alebo o niečo výkonnejšia 1030, obe postavené na architektúre Pascal. Na trhu sa aktuálne nachádzajú dokonca aj modely s pasívnym chladení, ktoré potešia užívateľov nulovou hlučnosťou. Je to možné vďaka nízkemu TPD – len 35W, čo kartu predurčuje ku kompaktným rozmerom. Užívatelia ju tak môžu namontovať aj do menších skriniek.
V cenovej hladine mierne nad 100 eurami je však situácia omnoho zaujímavejšia. Nájdeme tu totiž minulú generáciu hernej najnižšej triedy, ktorá je skokovo lepšia v porovnaní s multimediálnymi kartami. Ak siahnete po kartách Nvidia GTX 1050 či RX 560, dosiahnete veľmi dobrý pomer ceny a výkonu. Hoci sú na trhu dnes už lepšie riešenia, môžu si s ňou vystačiť tí najmenej nároční hráči. Pre predstavu, GTX1050 2GB zvládne GTA V pri fullHD približne na 50fps. Zároveň ide o dobrý základ pre pokročilejšiu prácu, napríklad s grafickým softwarom.
Ako vybrať hernú grafiku
Poďme sa však pozrieť, aké herné kúsky ponúka rok 2019 a čo dokážu. Výber začína kartou AMD RX570, ktorú je aktuálne možné kúpiť približne od 130 eur. Podobne ako ostatné grafiky v tomto segmente, zvládne spustiť najnovšie tituly vo fullHD, a to na 30-60 fps v závislosti od konkrétnej hry a scény. Vo svojej kategórii zároveň predstavuje najlepšiu hodnotu a konkurovať jej môže len o pár eur drahšia a o niečo menej výkonná Nvidia GTX 1650.
Tá to má aktuálne ťažké aj kvôli konkurencii z vlastnej stajne. Nvidia GTX 1060 z minulej generácie, ktorá sa aktuálne dopredáva, totiž spadla do rovnakej cenovej kategórie. Ak sa rozhodujete práve medzi nimi, určite siahnite po 1060-ke, a to rovno po 6GB verzii. Má totiž až o tretinu vyšší výkon. Dajte si však pozor na cenu, zaplatiť za ňu viac ako 200 eur sa aktuálne už neoplatí.
V tejto cenovke totiž jasne dominuje jej nástupca – GTX 1660, ktorý výkonnostne prekonáva AMD RX560 a RX590. Jej kúpou si zaručíte plynulých 60fps a viac pri fullHD rozlíšení a detailoch na maximum alebo 2K rozlíšenie s o niečo nižšou frekvenciou. Komu by to nestačilo, môže siahnuť po jej Titan (GTX 1660Ti) verzii. Jej kľúčovou výhodou sú o tretinu rýchlejšie pamäte, čo sa pozitívne odrazí pri hraní v 2K a o pár percent prekonáva aj Super verziu. Pre fullHD je to však zbytočné.
Ak totiž chcete hrať v tomto rozlíšení a výška rozpočtu vás ešte pustí, priplaťte si za RTX 2060. Pri aktuálnej cene okolo 350 eur ide o vôbec najlacnejšie riešenie s podporou raytracingu, ktorý podporuje celá séria RTX. Je to pokročilá technológia od Nvidie, ktorá dokáže výrazným spôsobom zlepšiť vizuálnu stránku hier. Nevýhodou je extrémna náročnosť na výpočtový výkon, čo sa negatívne odzrkadľuje na výslednom FPS. Ak je pre vás plynulosť dôležitejšia, jednoducho raytracing vypnete a razom sa dostanete na snímkovacie frekvencie, ktoré bez problémov obslúžia aj 144Hz monitor. O stupienok vyššie nájdeme RTX 2060 Super verziu s 8GB pamäťou určenú najmä pre 2K hráčov, ktorí chcú mať zapnutý aj raytracing. Ešte stále sa však dopredáva aj minuloročný model RTX2070 a ak by ste ho našli v rovnakej cene ako RTX 2060 Super, určite sa rozhodnite preň. Má totiž vyšší výkon.
V prípade, že vás raytracing nezaujíma, výhodnejšou voľbou je AMD RX 5700 s cenou začínajúcou už na hranici 330eur. Výkonnostne je na tom v podstate rovnako ako RTX 2060 Super a za svoje peniaze tak dostanete oveľa viac muziky.
Najlepšie high-end karty
Skokovo sa však presúvame do vysokých cenových hladín ku grafikám, ktoré sa nezľaknú ani 4K rozlíšenia. Základom od Nvidie je v tomto prípade RTX 2070 Super, ktorej cena sa aktuálne pohybuje približne na úrovni 500eur. Hlavnú úlohu opäť zohráva milovaný a nenávidený raytracing, ktorý u konkurenčného AMD jednoducho nenájdeme. Ich karta RX 5700XT v podstate s identickým výkonom sa totiž predáva už od 380eur a jej kúpou sa dá ušetriť veľa.
Kto chce predsa len ostať verný Nvidii a 2070-ka mu nestačí, môže ísť ešte o niečo vyššie. Tu však začínajú ceny narastať väčším tempom a za model RTX 2080 Super 8GB si budete musieť pripraviť zhruba 750eur. Či sa investícia naozaj oplatí, je otázne, každopádne v porovnaní s RTX 2070 Super v praxi dostanete pri rovnakých nastaveniach približne 10-15FPS navyše. Kľúčové slovíčko Super v názve značí nárast výkonu zhruba o 5% oproti verzii, ktorá ho nemá. Aktuálne sa však dopredáva, a tak na ňu môžete stále v slovenských eshopoch naraziť. Oplatilo by sa do nej ísť? Len za predpokladu, že výkonnostnú stratu oproti Super verzii pre vás ospravedlní nižšou cenou. Hoci AMD zatiaľ nemá priameho konkurenta, zaujímavou voľbou je staršia karta Radeon VII. Jej vek sa odrazil najmä na výrobnej technológií a enormne vyššej spotrebe až 295W, avšak oproti Nvidii má dvojnásobnú pamäť. To by sa mohlo hodiť úzkej skupine užívateľov, ktorá hľadá kartu pre veľké množstvo monitorov a potrebuje obslúžiť vysoké rozlíšenie. V dosahovaných hodnotách snímkovacích frekvencií ju však Nvidia výkonnostne poráža. To znamená, že pre hráčov je lepšou voľbou siahnuť po RTX2080S alebo sa uspokojiť s 2070kou S a ušetrené peniaze radšej použiť na iné komponenty.
Pre špecifickú skupinu zákazníkov sa však naskytá aj tretia možnosť. Ak pre vás peniaze nepredstavujú žiadny problém a smerodajným faktorom je jedine výkon, potom je najideálnejšou voľbou siahnuť po grafike RTX 2080Ti 11GB. V tejto kategórii už bohužiaľ Nvidia nepozná žiadnu konkurenciu, a preto môže za svoj vlajkový model nechať užívateľov zaplatiť, koľko uzná za vhodné. V závislosti od konkrétneho výrobcu a vyhotovenia sa cena stále drží na hranici 1000 – 1300 eur. V praxi predstavuje rozdiel medzi Super a Titan verziu 2080ky nárast 10-15FPS v prospech Titanu.
Grafické karty pre profesionálov
Ešte predtým, než sa detailnejšie pozrieme na túto kategóriu, by sme si mali najskôr uvedomiť, pre akých zákazníkov sú tieto karty určené. Ak ste totiž profesionál v oblasti grafiky a na prácu vám stačí len Illustrator a Photoshop, rozhodne nepotrebujete investovať do profesionálnej grafickej karty. S prihliadnutím na náročnosť úloh, ktoré vykonávate, si totiž bohato vystačíte s multimediálnou alebo hernou z nižšej kategórie. Pojem profesionál v tomto prípade cieli na firemnú sféru, kedy zákazník potrebuje rozbehnúť špecializovaný software, napríklad typu CAD pre 3D modelovanie, a ten vyžaduje enormné množstvo grafického výkonu na správne fungovanie. Častou chybou firiem potom je, že hoci sú schopné a ochotné investovať do softwaru, následne sa snažia ušetriť zopár eur tým, že siahnu po herných grafických kartách. Tie dnes síce tiež disponujú vynikajúcimi výsledkami, avšak musíme si uvedomiť, že boli navrhnuté primárne na hranie.
Čo to znamená? Ovládače herných grafík sú napísané tak, aby sa karta sústredila primárne na vysokú snímkovaciu frekvenciu. Na druhej strane, profesionálne karty potrebujú aj veľké množstvo operačnej grafickej pamäte s vysokými rýchlosťami čítania a zápisu. Pri navrhovaní modelov automobilov či práci s architektúrou totiž musí karta pracovať so zložitými geometrickými tvarmi zloženými z tisícov trojuholníkov a vedieť do modelu čo najrýchlejšie zapracovávať požadované zmeny.
Nižšia a stredná trieda do 1000eur
Ponuku profesionálnych kariet otvára model AMD Radeon Pro WX 5100 s cenou mierne presahujúcou 400eur. Iste, existuje aj o niečo lacnejší model WX 4100 názvom spadajúcim do profesionálnej kategórie, avšak jeho výkon na serióznu prácu už nie je dostatočný. Výhod pri kúpe 5100 je hneď niekoľko. Výrobca zaručuje kompatibilitu s ovládačmi Enteprise aj Crimson ReLive, pričom sa môžete sami rozhodnúť, ktorý z nich sa pre vás viac hodí. Vzhľadom na úspornosť karta nevyžaduje dodatočné napájanie zo zdroja a tak jediné, čo budete potrebovať na jej zapojenie, je voľný PCIe x16 slot. Výkonnostne je na tom karta podobne ako Quadro M2000 a ak by sme sa zamerali napríklad na výsledky v aplikácii Adobe Premiere Pro, dokáže konkurovať aj Quadro K5000.
V podobnej cenovej hladine, hoci v niektorých e-shopoch dokonca lacnejšie, môžeme nájsť Nvidia Quadro P2000 založenú na Pascal architektúre. Ak by sme chceli nájsť najbližší ekvivalent ku herným kartám, hardwarovo je na tom podobne ako GTX 1060. Vzhľadom na efektivitu však nevyžaduje dodatočné napájanie zo zdroja. Pri porovnaní s konkurenčným AMD obstojí vo všetkých benchmarkoch a v SPECviewperf dokonca prekonáva hodnoty modelu Radeon Pro WX 7100. Majiteľov poteší aj štvorica DisplayPortov, avšak ak potrebujete NVIDIA video sync, podporu stereo displays či rozhranie SLI, budete si musieť priplatiť za drahšiu alternatívu.
V pomyselnom cenovom rebríčku stojí o niečo vyššie Radeon Pro WX 7100 za približne 650 eur. Vzhľadom na nárast výkonu až na 5,7 TFlopov pri single-precision operáciách a odber až 130W už vyžaduje 6 pinový konektor napájania, avšak AMD sa aj napriek tomu podarilo komponenty zmestiť do relatívne tenkého tela. Čip je veľmi podobný tomu, ktorý nájdeme v hernej grafike RX 480. Výkonom v benchmarkoch tak stojí Pro WX 7100 tesne za Quadro M4000. Na bočnom paneli nájdeme štvoricu DisplayPortov 1.4 s možnosťou výstupu až do 5K.
Hoci ju na našom trhu aktuálne nie je možné zakúpiť, za zváženie by stála aj Radeon Pro WX 8200. V zahraničných e-shopoch ju môžete nájsť približne za 1000 dolárov. Rozdiel oproti lacnejším kartám je však značný, pri single-precision operáciách to vytiahne až na 10,75TFlopov a ak sa bavíme o half-precision, dostanete z nej úctyhodných 21,5 TFlopov. V porovnaní s konkurenčnými kartami tak stojí pomerne vysoko nad Quadro P4000 a podľa benchmarkov len tesne zaostáva za Quadro P5000. Tú však nájdeme v omnoho vyššej cenovej relácii a WX8200 je tak jednou z najlepších volieb s prihliadnutím na pomer ceny a výkonu. Za pochvalu stojí možnosť prepínať medzi hernými a pracovnými ovládačmi podľa toho, na aký účel plánujete kartu práve využiť. Ak sa teda chcete popri práci aj trochu zabaviť, práve toto môže byť vhodný kandidát.
Extrémny výkon nad 1000eur
Ak sa medzi grafickými kartami aspoň trochu orientujete, potom vašej pozornosti nemohol uniknúť model Quadro P5000 postavený na architektúre Pascal. Aj napriek TPD „len“ (s prihliadnutím na kategóriu) 180W patrí tento model stále k jedným z najlepších svojho druhu. Využíva jadro GP104 s počtom 2560 CUDA jadier a dosahuje takt 1164MHz s možnosťou pretaktovania v booste až na 1506MHz. Hlavnej výpočtovej jednotke sekunduje 16GB GDDR5X ECC pamäte. Nie je prekvapením, že pri týchto špecifikáciách jej nerobia problém ani hry, avšak tie by nemali byť hlavnou náplňou jej práce, pretože časť výkonu by zostávala nevyužitá.
U konkurencie dosahuje podobné výsledky AMD Vega Frontier Edition založená na architektúre Vega. Výpočtová časť pracuje v základe na 1382Mhz, pričom dokáže v booste dosiahnuť až 1600MHz. V ničom nezaostáva ani svojou pamäťou, konkrétne ide o 16GB typu HBM2. Hoci je cena oboch kariet veľmi podobná, problém nastáva až pri pohľade na spotrebu. Vega Frontier totiž berie až 300W, a teda vyžaduje pripojenie pomocou dvojice 8 pinových konektorov. Podobne ako ostatné karty od AMD, aj u tejto dokážete prepínať ovládače z herného na pracovný podľa toho, čo práve robíte. Pri gamingu však neočakávajte žiadne zázraky. Výkonnostne je na úrovni GTX 1080, pričom za Titan verziou už mierne zaostáva.
Podobne ako u herných kariet, aj tu platí, že Nvidia na výkonnostnom vrchole už nemá priameho konkurenta. Príkladom je známa RTX Quadro 5000 z Turing generácie, ktorá okrem ray-tracingu, o ktorý sa starajú špeciálne jadrá, ponúkne aj nekompromisnú špecifikáciu. Pamäte typu GDDR6 ECC majú kapacitu až 16GB a výpočtové jadro pracuje na frekvencii 1620MHz v základe a 1815MHz v booste. Vďaka tomu dokáže karta dosiahnuť výkon 11,2 až neuveriteľných 89,2TFlopov v závislosti od konkrétnej operácie. Pokročilá architektúra pritom zaručila nízke TPD len 230W. Nič nie je zadarmo a platí to aj v tomto prípade. Cena totiž začína nad hranicou 2400eur a ide tak o jednu z najdrahších komerčne dostupných kariet vôbec.
O jeden stupienok vyššie jasne dominuje RTX 8000. V súčasnosti ide o jasnú voľbu, ak potrebujete to najlepšie, čo sa z grafického výkonu dá za peniaze kúpiť. Kapacita pamätí sa zdvihla na 48GB a TPD povyrástlo na 260W. Benchmarky pritom ukazujú, že nárast výkonu oproti RTX 5000 je približne 43%, samozrejme v závislosti od konkrétnej úlohy. Či tento rozdiel dokáže ospravedlniť cenu aktuálne presahujúcu 6600 eur si však musí zodpovedať každý sám za seba.
Rada na záver
Grafickú kartu by ste mali pre svoju zostavu vyberať vždy podľa najťažšej úlohy, ktorú na nej plánujete vykonávať. Ak si skladáte multimediálnu zostavu, ale chcete zároveň hrať hry, musíte kúpiť hernú grafiku. V prípade, že sa živíte projektmi v CAD-e či inej profesionálnej aplikácii a popritom si chcete vo voľnom čase zahrať, určite by ste mali siahnuť po profesionálnej karte. Neviete sa rozhodnúť medzi dvoma konkrétnymi modelmi? Na YouTube nájdete všakovaké testy v rôznych hrách a programoch. Ak ani tam nenájdete rozdiel, finálne rozhodnutie môžete uskutočniť na základe ceny.
