Obľúbeným druhom literatúry sú „ľahké“ romány, ktoré sú pri väčších knihomoľoch prečítané ihneď a ostatných čitateľov vedia pútavým úvodom zaujať a stiahnuť do deja. Jeden z oddychových, aj keď obsahovo kratších románov, je napríklad táto knižka od francúzskej autorky, ktorá bola prvým príbehom na pokračovanie a zároveň vstupom do nasledovných, príjemne osviežujúcich románov.
Pri výbere vhodnej knižky na oddych, relax, môžu čitatelia postupovať rôznymi spôsobmi. Môže to byť na odporúčanie kamaráta, známeho, pozeranie čitateľských fór, voľné prechádzanie sa po kníhkupectve a pod. Jedným z dôležitých faktorov pri výbere knihy je určite to, čo človeka zaujme hneď na prvý pohľad, a to je názov knihy. Takto to bolo u mnohých čitateľov a nebudem zapierať, aj u mňa. Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Môže to byť krásny román napísaný o ktoromkoľvek z nás, nájsť sa v ňom a šup, už bola knižka v košíku.
Hlavnou hrdinkou románu je jedna francúzska žena Diane, ktorá vlastní literárnu kaviareň s magickým a pútavým názvom: „Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu“. Šťastná žena, ktorá mala svoju prácu a svoju rodinu, si veselo žila svoj krásny život. Avšak, v živote sa stávajú rôzne nepredvídateľné a ťažké životné udalosti, a to bohužiaľ postihlo aj hlavnú hrdinku románu Diane. Táto tridsaťdva ročná žena prišla pri nehode o najvzácnejší poklad v jej živote. Dej začal ťaživo, až pesimistickým pohľadom na svet, ale zároveň boli vyjadrené silné pocity a myšlienky nad minulosťou a nad svojou krásnou rodinou, ktorú hrdinka stratila. Zlomené srdce, ktoré jej ostalo po strate najbližších sa nechcelo uzdraviť a zrásť. Jej životný štýl sa po nehode uberal tienistým smerom, nočné mory, cigarety a káva, absolútna životná beznádej.
Na začiatku knižky dokáže silný prejav autorky spôsobiť v čitateľovi silné emócie, bez ohľadu na to, či si človek niečím podobným prešiel, alebo nie. Láska k dieťaťu a láska k manželovi. Diane najskôr nevie, ako vykorčuľovať z takejto ťažkej situácie. Najskôr sa ani nesnaží hľadať zmysel svojho života. Utápala sa v beznádejach, ale nakoniec si uvedomila, že existuje dôvod, prečo to prežila, aj keď iba ona. Autorka popisuje pocity od návštev zraneného manžela v nemocnici až po postoje jej rodiny k danej situácii a neskôr psychické zrútenie Diane. Táto žena je opisovaná ako nezodpovedná a nesamostatná osoba, ktorá bola závislá na okolí ostatných a najmä svojho manžela.
Spolu s najlepším priateľom vlastnili spomínanú literárnu kaviareň. Tu chodievala so svojimi spomienkami, bez duše, ktoré jej nijako nedokázali pomôcť v postavení sa na nohy. Jej najlepší kamarát sa ju so svojim humorom snažil udržiavať aspoň v neutrálnej rovine.
Prianím jej manžela bolo navštíviť krásne Írsko. To sa im spoločne nepodarilo, a tak sa rozhodla nechať svoju kaviarničku v rukách najlepšieho priateľa, na ktorého sa vedela spoľahnúť a odcestovala na sever. Verila, že s myšlienkou, že to bolo na prianie jej manžela bude s ním aj v inej jeho vysnívanej krajine o čosi bližšie. Zároveň s troškou viny dúfala, že sa dokáže odstrihnúť od spomienok minulosti a začať novú budúcnosť. Myslela si, že sa jej trochu podarí dostať sa naspäť do svojho života a aspoň pre nich sa bude snažiť plnohodnotne žiť. S pochybnosťami sa rozhodne odísť a na dlhšie ostať v Írsku. Ako to v románoch býva, do cesty života jej pribudnú noví ľudia a možno aj budúca láska. Je veľmi pekne opísaný vnútorný osobnostný boj medzi budúcnosťou a úzkym spojením s minulosťou.
Agnes Martin-Lugand vykresľuje hlavnú hrdinku ako ubolenú a citlivú ženu, ale zároveň bojovníčku, ktorá sa snaží prekonať svoj veľký smútok a začať nový život. Je možné, že odcestovanie od minulosti a otvorenie novej budúcnosti, dokáže zmeniť nezodpovednú a ubolenú ženu?
Štýl autorkinho písania je pútavý a podrobne opisuje vnútorné nálady. Aj keď je začiatok pochmúrneho charakteru, knižka je svieža najmä v tom, ako dokáže, resp. nedokáže človek zápasiť so svojím osudom. Prostredníctvom ja-rozprávania ponúka príbeh ženy túžiacej po láske, ale zároveň odmietajúcej sa vzdať minulosti. Každý si nájde v knižke to svoje. Buď sa stotožní s Diane, alebo sa usmeje nad rôznymi situáciami vzniknutými v Írsku, niekomu možno dodá silu a energiu pri rôznych životných zmenách. Príbeh sa môže zdať predvídateľný, ale tým mu neuberá na pútavosti s otvoreným koncom. Kniha má ďalšie pokračovanie – druhý diel a tým je: Život je ľahký, nerob si starosti. Okrem iného, autorka ma jednoducho dar na vytváranie názvov kníh, ktoré okamžite zaujmú nejedného človeka.
Veľa čitateľov mohlo ostať jemne prekvapených po prečítaní knihy a niektoré ich spätné väzby boli akýmsi sťažovaním sa, že sa podľa nich názov neviazal na konkrétny príbeh, ale zahadzujú knihu s názorom nevhodného nadpisu, netotožného s dejom a pod. Autorka názvom knihy, z čoho vzniklo, že tak sa volá názov kaviarne, o ktorú sa nevedela hlavná hrdinka postarať, môže naznačiť, že takisto ako zanedbávala kaviareň, ktorá chátrala, zanedbávala aj svoj najväčší dar: život – chátrané vnútro a život hlavnej postavy Diane.
